everything's stuck

.seriózne, takmer všetko sa akoby pozastavilo.
what am i even listening to? OLD STUFF ON MY OL' iPOD. no dobre, a ešte BBC radio 1 live lounge; čo je dosť chabá hudobná aktivita, keďže to nie je každý deň updatované.
whatever, asi zomriem na nedostatok hudobnej iniciatívy v mojom živote?

anyways, čo je ťažké na dodržiavaní písania príspevku raz za 30 dní? nič. ale predsa je siedmy apríl a ja som si uvedomila, že woops, meškám týždeň. (a nope, nie perióda)
ale na moju obranu, akosi rýchlo prešiel a nestalo sa tak veľa?

ale trt, trepem.

samozrejme, že sa každý deň nesie v duchu niečoho! nazvime nedele také o ničom, keďže cestujem dve a pol hodiny a zrazu je celý deň fuč; zostáva nám 6.
niektoré dni sú pochmúrne, napríklad minulotýždňová pohroma zvaná sneh na jar, alebo dni, keď sa mi nechce nič (ahm, od pondelka do štvrtku), alebo v utorok, keď nemám mlieko, tak plačem nad ním (rozliatym v mojom bruchu) a nariekam v kuchynke do takej miery, aby niekto prešiel 300 metrov do nemenovaného lidlu a kúpil ho pre mňa, lebo nemám čo piť; sú časy, keď si kúpim sirup (a stratím pohár), tak si ho lejem do fľašky + sa obávam, či tá voda je pitná, ale som fakt smädná, takže mi je to jedno.
ale čo tam po pitive, začala som variť!
znie to celkom dospelácky a na to je predsa intrák, nie? survival mode for you to become an adult, herewecome.
ale je to skôr všetko o aranžovaní; napríklad na myinstalifeinstantly postujem jedlá, ale ide väčšinou o ovocie a podobné chuťovky, ktoré netreba nejak pripravovať.
takže moje reálne varenie sa týka akurát jednoduchých jedál alebo z vajíčka, ktoré už viem pripraviť na milión spôsobov! no a ešte ryža, ale aj tá mi prihorí, keď nemám ryžovar.
7. apríl 2k15 a z kvety kuchárka nebude. #youlearnnewthingseveryday

na inú nôtu; ani jeden z novoročných predsavzatí mi nevychádza. 
že marec - mesiac kníh? funny, honey. ešte stále som nič nedočítala. hlavne, že mám 20 .pdf súborov (nieee, nie sú z internetu!) ebookov v počítači a ak by som bola sofistikovaná, určite by som si ich dala do zložky "to read". ale nie som, takže ležia rôzne v "prevzaté súbory" alebo dokumenty. 
a čo ma najviac mrzí je môj projekt365, ktorý sa zázračne pozastavil a ani neviem prečo. teda, nie úplne, dennodenne sa presviedčam k produktivite a akosi to nechce fungovať. 
posledné dni premýšľam nad tým, či vôbec budem schopná žiť, keď budem musieť robiť viac vecí naraz. pochybujempochybujemcpohybujem.

pozitívum je: chodím trochu cvičiť a guess what! nie je to zlé. vôbec nie, práve naopak. cítim sa lepšie a žije sa mi so sebou lepšie. pochvaľujem si posilovňu a fakt, že aj baby z poschodia chodia so mnou...
až kým nepríde rodinná oslava a vy sa tak prežeriete, že všetko, o čo ste sa snažili tie krásne tri - štyri týždne zmizlo a vy ste späť "doma".
hlavne, že doma.

so, basically ups and downs, amirite?
a ak sledujete mňa na instakilograme; hoci už ste určite dávno prestali kvôli môjmu kompenzovaniu si sebavedomia v podobe selfies; tak ste si určite všimli mojich pár ciest s k. po slovensku - naposledy orava.
aj keď sme sa obaja cítili kvôli počasiu tak trochu predvianočne, cesty, chata i oravský hrad sme si užili a určite odporúčame (skôr v teplejšom období) návštevu rýdzo slovenských oblastí s mäkkším l/ľ ako kdekoľvek inde na svete.

no a hurá posledný odstavec, ne- a aj imaginárni čitatelia!
napriek tomu, že článok odznel tak trochu strašne a semidrasticky, spolubývajúca maťka mi dokonale osladí život s puding(a)mi, rovnako ako i zbožňujem kuchynkové sessions a ľudí na intráku, konečne sa mi vrátila čšaja (a už som s ňou stihla spať! so proud) a samozrejme samotný k.

ugh, asi dostanem cukrovku.

donevidenia, za menej ako mesiac!