film: L'amant (The Lover)

The Lover (L'amant)
directed by Jean Jacques Annaud
DISCLAIMER: vhodné pre 18+, veľa naked scén a srdcetrhajúci koniec + super soundtrack

.(nie som si istá, či sa toto moje veľdielo môže považovať za recenziu, lebo mi ju ani pri najmenšom nepripomína, ale whatever. sú to moje myšlienky; čítajte, možno si pozrite a nezavrhnite kinematografiu)

…then he didn't know what to say. And then he told her. He had told her that it was as before. That he still loved her. That he would never stop loving her. That he would love her until his death.

L'amant (Annaud, 1992)

Dokázala som to. Opäť som sa nadchla pre filmy. Nejakým divným spôsobom (ale mám pocit, že cez MeowNEKINEKO aka Melisa Minca) som sa dostala práve k tomuto filmu z roku 1992. Po dopozeraní som sa mrkla na recenzie, tak jedným očkom, a dočítala som sa: "It is a film about sex.".

Ak mám byť úprimná, vôbec to nie je pravda. Teda, aspoň podľa môjho názoru.
Hneď zo začiatku sa mi zapáčil - mám akúsi úchylku na detailné zábery hocičoho, makrá, a potom k tomu skvelo doladené zvuky a soundtracky. Na začiatku som si zamilovala scénu, kde autorka píše; píše na papier; najprv sa tam objavujú rôzne tvary, spomínané detaily, niektoré vyzerali ako spod mikroskopu a postupne sa to dostávalo až k samotnému papieru, kde sa písalo. Istým spôsobom mi to pripomínalo spleť scén z Atonement (James McAvoy, Keira Kneightley), kde boli využité zvukové stopy tlačidiel na písacom stroji.
Niekde inde som zas čítala, že je to film podobný Lolite, a to môžem aj súhlasiť (hoci som Lolitu nedočítala, a film nevidela), ale viem, že išlo rovnako o vzťah s veľkým vekovým rozdielom, vzťah založený (tuto sprvu a potom sa vyvíjal) na fyzickej báze, veľa nude scén.

Na druhej strane sa okrem zaujímavého príbehu, dokonale zobrazuje pozadie vietnamského života po druhej svetovej vojne: milión symbolov ako napr. večne trúbiace autá, preplnené dopravné prostriedky, rikše, ich typické obydlia, jednoduchý život. A úplne najviac ich tradície, myšlienky a kultúra. Na základe tohto príbehu taktiež vykreslili, prečo nie je možný vzťah medzi Azijatom a Beloškou (podľa tradičnej kultúry).
Keďže som úplne zbláznená do fotografie, najviac som si asi všímala kameru a všetko okolo toho (teda, až kým ma nepohltil príbeh). Niekedy som odpadávala, inokedy otvárala ústa, potom sa potila (znak toho, že som v úplnom úžase), a dokonca mnou prešli zimomriavky. A ak sa nemýlim, director of photography bol vietnamského pôvodu, takže som hrdá!.
Ak budem mať čas, bola by som rada, keby som spravila pár gifov, ako pamiatku/pripomienku, ktoré scény sa mi páčili a možno aj čerpať akúsi inšpiráciu. K môjmu textu dokladám aj screenshoty od osoby, ktorá mi tento film predstavila. tu.
A nakoniec moja obľúbená scéna: